Osvete  venuje energiu a pozitívne naladenie aj jedna veľmi silná žena – Amazonka Evka Bacigalová. Po tom, čo toto ochorenie sama „zdolala“, rozhodla sa práve osvetou posilniť aj ostatné ženy. Stála pri zrode občianskeho  združenia Amazonky, ktorého je predsedníčkou.

Slovo „rakovina“ v mnohých z nás vzbudzuje strach. Je možné, že aj preto sa my ženy často vyhýbame preventívnym vyšetreniam? Lebo máme „preventívne“ strach z toho, čo nám môžu povedať?

Aj keď si rakovina v rebríčku civilizačných ochorení drží stále vysokú priečku a novodiagnostikovaných pacientov pribúda, pomaličky ale isto prestáva byť takzvanou zákernou chorobou. Ešte donedávna ako keby platilo, že už len vysloviť slovo rakovina znamenalo zahrávať sa s osudom a privolávať skorú smrť. Čo onú „zákernú chorobu“ ešte viac démonizovalo.

Pritom opak je pravdou – čím viac budeme o rakovine, o príčinách jej vzniku, o liečbe či o dopade na život pacienta hovoriť, tým menej bude pre nás strašiakom a tým lepšie budeme na boj s ňou pripravení.

Nezabudnite sa o svoje zdravie správne starať aj po pôrode, či počas dojčenia používaním kvalitných výrobkov.

Občianske združenie Amazonky  spája ženy všetkých vekových skupín, ktoré sa liečili alebo liečia na karcinóm prsníka. Ako by ste charakterizovali vaše Amazonky?

Sú to ženy naozaj odvážne, také, čo sa nevzdávajú a svoju chorobu nepovažujú za trest či nebodaj prekliatie a už vôbec nie za niečo, za čo sa treba hanbiť alebo čo treba tajiť. Preto o rakovine veľa hovoria a neboja sa o svojom boji s ňou hovoriť aj verejne. Majú v sebe navzájom oporu a tiež obrovskú vďaku a pokoru – veď nebyť práve tej „zákernej choroby“, nikdy by sa nespoznali. ?

Karcinóm prsníka je najrozšírenejšie ženské onkologické ochorenie, ročne len na Slovensku pribudne viac ako 2500 nových prípadov, takže o prísun „čerstvých“ členiek nebudú mať bohužiaľ ani Amazonky nikdy núdzu. Karcinóm prsníka býval kedysi rizikový hlavne pre ženy v dôchodkovom veku, dnes však zasahuje čoraz nižšie ročníky – ženy s rodinami, školopovinnými deťmi a pracovnými povinnosťami.

V konfrontácii s onkologickým ochorením však mnohé aktívne hľadajú pomoc v pacientskej komunite. Môžu byť síce obklopení milujúcou rodinou, nápomocnými priateľmi a chápavými kolegami, no nikto z nich im v skutočnosti nedokáže rozumieť tak, ako pacient, ktorý má rovnakú skúsenosť.

Čítala som, že aj keď príčiny ochorenia medicína zatiaľ nepozná, rakovina prsníka sa častejšie vyskytuje u žien, ktoré majú zlú životosprávu a sú v strese či pod tlakom. Vnímate to aj vy Amazonky podobne?

Málokedy dostane karcinóm prsníka žena z vidieka, ktorá žije relatívne pokojným životom. Naozaj sa to týka najmä psychicky vyťažených žien. Aj pojem stres je neuchopiteľný. Tiež som nemala pocit, že mám neustále srdce v krku, ale zažívala som vlastne permanentný stres. Ak ste uväznená v povinnostiach platiť hypotéky, pôžičky, udržať celý životný režim v chode, ste pod neustálym stresom.

Zdroj: https://knowyourlemons.com/

Vidíte v súčasnosti konkrétne možnosti, ako by ste prostredníctvom vášho občianskeho združenia chceli pomôcť s osvetou pri tomto ochorení?

Veľmi veľa žien zanedbáva prevenciu. Boja sa návštevy lekára. Šíria sa tiež neuveriteľné fámy o mamografii. Väčšinou sa vyšetreniam vyhýbajú najmä ženy z odľahlejších oblastí, často prichádzajú za lekárom, až keď je prsník v katastrofálnom stave, niekedy až zapácha. Vtedy si to všimnú blízki a prinútia ich ísť na vyšetrenie. Ženy, ktoré si nájdu hrčku, ju často radšej ignorujú a povedia si, že keď si ju nebudú všímať, zmizne.

Na Slovensku vo všeobecnosti ignorujeme prevenciu. Je pre nás zásadnejšie ísť na prehliadku technického stavu auta ako na vlastnú. Máme stále strach, že nám na prehliadke niečo nájdu. Čo je absurdné, lebo to je práve zmysel prehliadky. Ako v autoservise. Ak sa niečo nájde, opraví sa to. Je to jedna z úloh, ktorá pred Amazonkami stojí – neustále apelovať na význam a nezastupiteľnú rolu prevencie.

Rady by sme si napríklad „adoptovali“ niektorú poslankyňu, ktorá by sa v parlamente tejto téme venovala.  V iných štátoch vás napríklad upozorní SMS, že uplynuli dva roky a vy by ste mali prísť na sonografické alebo mamografické vyšetrenie. Ak sa rakovina prsníka zachytí včas, prognózy sú viac ako dobré. Pomôcť viac informovať o dôležitosti prevencie môžu aj médiá.

V rozhovoroch ste viackrát spomenuli, že písanie vám ako novinárke veľmi pomohlo dostať sa do lepšej psychickej pohody. „Vychovávate“ pacientky v tom ako postupovať a ako o chorobe hovoriť?

V knihe Rok Amazonky som písala o svojej chorobe a zadefinovala som v nej svoje osobné postoje k problému. Na základe toho sa mi začali ozývať ženy s podobnými názormi. Amazonky spojil rovnaký postoj k chorobe aj k sebe samej. Ale teraz, keď naše združenie rastie, kamarátka dovedie kamarátku, je nás čoraz viac počuť, ľudia nás vyhľadávajú. Jedna zo služieb, ktoré poskytujeme, je, že ostrieľané pacientky pomáhajú tým novým, ktoré práve spadli do onkosveta.

Naše „pomáhačky“ zasväcujú ostatných a aj samy sú pod dozorom psychológa, aby nepadli do roly, keď budú všetko riešiť za iného pacienta. Mnohé ženy, ktoré k nám do združenia Amazonky prichádzajú, majú odhodlanie a zároveň množstvo otázok. Pýtajú sa aj na alternatívnu liečbu, ale vždy v kombinácii s klasickou konzervatívnou. Ak sa pacient spoľahne len na alternatívnu, jeho príbeh sa s veľkou pravdepodobnosťou neskončí dobre.

Ale opäť to je o tom, že niektorí lekári nedokážu správne komunikovať s pacientami a vysvetliť im, prečo je nutná konzervatívna liečba. Chorobe ďakujem, že ma spojila s novými priateľkami a že tieto aktivity nie sú o peniazoch, ale o tom, že majú zmysel.

Foto: Jana Šantavá

 Jedna veta na záver – Evka Bacigalová a jej posolstvo k nám ženám:

Nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdávajte! Ako prvý vyslovil túto zásadnú motivačnú vetu Winston Churchill, no v čase choroby som si ju privlastnila a držala sa jej. A aby som na ňu nikdy, nikdy, nikdy nezabudla, dala som si ju aj vytetovať na predlaktie. ?

Vizitka:

Eva Bacigalová vyštudovala Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor astronómia a astrofyzika. Väčšinu života však pracovala ako novinárka. Venovala sa hlavne hudbe, strávila desať rokov vo Fun Radiu, kde uvádzala hitparádu Top Fun. Písala tiež pre časopis Markíza, venovala sa PR aktivitám v spolupráci s Robom Opatovským, Richardom Müllerom, skupinami Hex a Polemic, DJ Milanom Lieskovským, Katarínou Knechtovou či Tomášom Bezdedom.

Karcinóm prsníka jej diagnostikovali v roku 2012, absolvovala operáciu a v ďalších mesiacoch chemoterapiu. Aktuálne sa venuje najmä písaniu. Svoju chorobu aj liečbu opísala v knihe Rok Amazonky, napísala knihy Čistá nuda, Odsúdený, Maverick, Slzy otcov, Mal som (vždy) šťastie a Mal som (vždy) šťastie 2, Onkokamarátky a Najlepší! (príbeh Ondreja Nepelu a Hildy Múdrej). Je spoluzakladateľkou OZ Amazonky, ktoré sa venuje ženám s rovnakým osudom, ako bol ten jej a snaží sa informovať spoločnosť o problematike rakoviny prsníka. Pôsobí v treťom sektore a pomáha s PR Slovenskému paralympijskému výboru. Má syna Michala.

 Foto Ilustračný obrázok www.pexels.com

*Zdroj citácie: http://bit.ly/2G4FAlV

Ďalšie zdroje: https://www.who.int/cancer/country-profiles/svk_en.pdf?ua=1

Prosím pripojte sa k nám v šírení osvety, ďakujeme za každé zdieľanie.